Mal som to šťastie, že Nežnú revolúciu som zažil ako študent 3. ročníka magisterského štúdia, stál som pri zrode akademického senátu na mojej Alma Mater a cítil to nadšenie zo získanej slobody myslenia a života na akademickej pôde.

Žiaľ, po prvotnom nadšení prišli rozpaky z výmeny členov AS v radoch pedagógov. Tí čestní a odborne zdatní, ktorých plne rešpektovali a ctili aj študenti, boli nahradení druhou ligou. Na katedrách často prebiehal boj o to, kto bude sedieť v AS a v tomto boji už ťahali tí slušní za kratší koniec.

Aj na toto som si spomenul pri sledovaní kauzy FIIT STU a čítaní vyhlásení a výziev AS našich univerzít a vysokých škôl k návrhu novely Zákona o vysokých školách predloženého našim slovutným pánom ministrom.

Akademická samospráva je neoddeliteľnou súčasťou akademických slobôd a mala by v plnej miere garantovať a zabezpečiť nezávislosť spravovania univerzít a vysokých škôl od vládnej moci. To sú jasne definované práva akademickej obce, na ktoré sa viažu zriaďovacie listiny VŠ, ich AS, právo voliť a odvolávať akademických funkcionárov…

Každá minca má dve strany. Tou druhou sú povinnosti voči členom akademických obcí, študentom škôl a občanom tohto štátu, ktorí svojimi daniami financujú chod našich univerzít a VŠ. Kvalita vzdelávania a vedeckého bádania je na prvom mieste, ale nezanedbateľnou je aj uplatnenie absolventov v praxi a ich prínos spoločnosti, ktorá ich vzdelávanie financovala.

Dlhodobo odchádzajú ročne stovky našich nadaných študentov študovať do zahraničia. Väčšina z nich len toť kúsok za rieku Moravu.

Rektor Trnavskej univerzity René Bilik vidí príčinu inde, citujem „podstatným impulzom pre tieto odchody nie je permanentne „omieľaná“ kvalita/nekvalita vzdelávania, ale katastrofálny stav infraštruktúry našich vysokých škôl (stav internátov, neexistencia univerzitných campusov a pod.), problematický stav výskumnej infraštruktúry, to všetko ako dôsledok permanentne sa opakujúceho a pretrvávajúceho podfinancovania tak vysokoškol-ského vzdelávania, ako aj vedy a výskumu“.

Pravdaže, má čiastočne pravdu, ale stačí pozrieť štatistiku počtu verejných a štátnych univerzít a VŠ a zistíme, že v ČR ich je 28 a v SR 23. A to je ten tichý zabijak kvality a financovania našich VŠ.

Príliš veľa kaprov v malom slovenskom rybníku.

Vzdelávame zbytočne veľa sociálnych pracovníkov, masmediálnych komunikátorov, právnikov… Ich štúdium stojí desaťtisíce eur a nakoniec končia na stredoškolských postoch. Akademická obec to nechce riešiť. Pritom redukciou počtu škôl a zbytočných študijných odborov by tie kvalitnejšie školy získali nerozdelené finančné prostriedky.

Na začiatok bude treba rozhodnúť, ktoré školy a odbory treba zrušiť alebo radikálne redukovať a ktorým, na základe kvality ich študentov a ich uplatnenia zvýšiť financie. Súbežne s tým by štát jednorazovo (aj s použitím financií z fondov EÚ) rekonštruoval alebo postavil úplne nové campusy vo vybraných mestách. Tie by spravoval a ich kapacity prenajímal univerzitám v danom meste. Rovnako by jednorazovo zafinancoval výstavbu vedeckých parkov a centier. Tie by sa následne spolupodieľali na svojom financovaní výsledkami svojej práce.

A ctené AS a vedecké rady by boli zodpovedné za ochranu autorských práv a zákonom viazané poskytnúť dôkazy a súčinnosť OČTK pri vyšetrovaní podvodne nadobudnutých titulov svojich študentov. Trestnú zodpovednosť by mal aj vedúci diplomovej práce a oponent. Takto by účinne zabránili tomu, aby plagiátor dosadený do verejnej funkcie ohrozil nepripraveným a neodkomunikovaným návrhom novely zákona akademické slobody.

Mojmír Németh