Ako vojna na Ukrajine posilnila čínske letecké monopoly a oslabila Európu?

Spomeňte si na tento text, keď nám premiér Fico a jeho ministri budú opäť podsúvať hoaxy, že vojna na Ukrajine vyhovuje predovšetkým USA a Západnej Európe. Lebo v nasledujúcich riadkoch otvorím málo viditeľnú a vo verejnosti absolútne neznámu tému, ktorá však môže mať silný dopad na ekonomiku a pracovný trh EÚ. Ide o expanziu čínskych leteckých spoločností na európske letiská a súčasne dramatický ústup európskych leteckých spoločností z liniek medzi Európou a Áziou.

V súvislosti s rozpútaním vojny v roku 2022 Ukrajina aj Rusko uzavreli svoj vzdušný priestor. Dôvody však boli (a stále sú) diametrálne iné. Ukrajina tak urobila z dôvodu, že od momentu napadnutia Ruskom nedokázala zaručiť bezpečnosť civilných lietadiel nad svojim územím. Uzavretie ukrajinského vzdušného priestoru platí bez výnimky pre všetky civilné lety a letecké spoločnosti. Avšak Rusko uzavrelo svoj vzdušný priestor z čisto špekulatívnych dôvodov a výlučne pre letecké spoločnosti štátov, ktoré zaradilo na zoznam nepriateľských krajín. Pre úplnosť treba dodať, že sa tak stalo najmä v reakcii na prvé protiruské sankcie európskych krajín, zavedené bezprostredne po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Tieto sankcie okrem iného zahŕňali aj zákaz letov ruských leteckých spoločností do 36 krajín sveta vrátane EÚ, Kanady, USA, Veľkej Británie, Nórska, Švajčiarska, Islandu a Albánska.

Vzdušný priestor Ruska, najrozľahlejšej krajiny sveta sa tak stal od 28.02.2022 nedostupný pre množstvo veľkých aerolínií. Zatiaľ čo hŕstka vybraných leteckých spoločností ho môže využívať aj naďalej. Mohli by sme si povedať, že ani zďaleka nie všetky štáty sveta stoja v tejto tragickej vojne na strane Ukrajiny. Áno, je to tak. Ale iba zlomok z týchto krajín má letecké spoločnosti, prevádzkujúce medzikontinentálne lety, a iba jedna krajina tým získala ohromnú strategickú výhodu. A je ňou Čína.

Tým, že lietadlá „pre Rusko nepriateľských štátov“ majú zakázané prelety ponad územie Ruska, ich trasy na linkách do Ázie sa výrazne predĺžili a lety tak trvajú oveľa dlhšie. To znamená, že sú aj drahšie (viac spotrebovaného paliva, viac letových hodín lietadla, vyššia mzda posádky atď.). Namiesto priameho letu sa tak letí okľukou ponad Blízky východ a linky z niektorých európskych metropol napríklad do Tokia vedú ponad severný pól a Beringovu úžinu medzi Ruskom a Aljaškou. Doba letu sa tak neraz predĺži aj o 3-4 hodiny, čo je pri pôvodne 8-hodinovom lete obrovská strata času.

Pre čínske aerolínie (ale napríklad aj pre viaceré spoločnosti z Blízkeho východu či Turecka) tieto obmedzenia neplatia. Preto sú ich lety rýchlejšie, lacnejšie a je ich aj oveľa viac. A bude ich ešte viac, pretože európske letecké spoločnosti postupne redukujú počet letov do Ázie. Hlavným dôvodom je nerentabilnosť a drahé letenky, keďže zvýšené náklady museli byť aspoň z časti premietnuté do ich ceny. Podľa štúdie priemerný nárast ceny bežnej letenky je o 41 eur vo fixných nákladoch a o ďalších 1,50 eur za každú minútu letu navyše. Pri 4 hodinách letu navyše je teda bežná letenka drahšia o vyše 400 eur. Tak drahú letenku si kúpi málokto.

Niektoré linky do Číny už zrušili britské Virgin Atlantic a British Airways, poľský LOT, nemecká Lufthansa, škandinávsky SAS atď. Keďže záujem ľudí o cestovanie neklesá (práve naopak – po covide rastie), týchto cestujúcich preberajú letecké spoločnosti z Číny, ktoré zavádzajú množstvo nových letov do Európy. Dnes 77% osobnej leteckej prepravy medzi Čínou a Európou prevádzkujú čínske letecké spoločnosti. Jedna z nich, Air China, zvýšila svoj podiel v tomto segmente o bezmála 120% oproti r. 2019. A napríklad v preprave osôb medzi Talianskom a Čínou majú čínske spoločnosti so 100% podielom monopol.

Mohli by sme namietať, že pre cestujúcich sa nič nemení a nech zvíťazí najlacnejší dopravca. Ale vo svete letectva platia trochu iné pravidlá. Okrem iného aj to, že obnova zrušenej linky, ak ju nahradí iná spoločnosť, je ohromne náročná, často až nemožná. Letiská totiž nemajú neobmedzenú kapacitu. Na veľkých letiskách sú preto lietadlám prideľované odletové a príletové sloty, ktoré musia posádky lietadiel rešpektovať. Sloty zohľadňujú kapacitu vzdušného priestoru a je ich len toľko, aby nedošlo k jeho preplneniu a haváriám.

O tieto sloty je preto medzi leteckými spoločnosťami enormný záujem, zvyčajne bývajú plne obsadené a ak sa nejaký uvoľní (napríklad z dôvodu zrušenia linky), okamžite po ňom siahne konkurencia. A ďalší slot sa uvoľní až pri zrušení ďalšej linky, a tak ďalej. Môže sa teda stať, že v prípade ďalšieho nárastu podielu čínskych aerolínií na preprave do a z Európy bude mať Čína na tomto trhu monopol. A vieme, čo s trhom narobí monopolné (ale stačí aj dominantné) postavenie jedného subjektu. Nehovoriac o dopade na pracovný trh EÚ, ktorého súčasťou sme aj my, Slováci. Čím dlhšie potrvá táto nespravodlivá vojna a čím menej budeme Ukrajine pomáhať v nastolení spravodlivého mieru, tým zložitejší bude návrat k stavu pred rokom 2022 a tým viac sa posilní postavenie Číny. Lebo tá jediná skutočne profituje z aktuálneho stavu.

Totiž – stráca aj Rusko. Za prelet nad svojim územím každá krajina vyberá poplatky, a nie malé. Príjmy ruského rozpočtu z preletov predstavovali pred vojnou cca. 1,7 miliardy dolárov ročne. Teraz je to zlomok. Aj preto ruský prezident pred rokom rozhodol o jednorazovom zvýšení tohto poplatku o 20%. Tých pár spoločností, ktoré stále môžu využívať ruský vzdušný priestor, sú rukojemníkmi situácie a nemajú veľmi na výber. Lebo pre Putina nie je nič ľahšie než rozšíriť zoznam zakázaných spoločností o ďalšiu. A nič z toho nemá ani bežný ruský občan, pretože Rusko stráca príjmy a dramaticky upadá životná úroveň, keďže armáda požiera celú tretinu vládnych výdajov.

Martin Drahomirecký

DS-ODS – Demoktaická strana – Občianski demokrati Slovenska