BOJ ZA SLOBODU A DEMOKRACIU NESKONČIL

Rok 1939. Čechy a Morava sú pod správou nacistického Nemecka ako Protektorát Čechy a Morava. Hrdé národy, ktoré 20 rokov žili v demokracii, sa nechceli len tak podriadiť okupantom. Preto 28. októbra, na výročie vzniku Československej republiky, vyšli do ulíc tisíce ľudí, aby demonštrovali proti nacistickej okupácii. V Prahe začali Nemci do demonštrantov strieľať. Jeden muž bol zabitý a viacerí ďalší zranení. Medzi zranenými bol aj študent medicíny Jan Opletal, ktorý zraneniam o niekoľko dní podľahol.

15. novembra sa konal veľký smútočný pochod na počesť Jána Opletala, ktorý sa zúčastnili tisíce ľudí. O dva dni neskôr, 17. novembra 1939, nemecké jednotky SS a Gestapo skoro ráno obsadili všetky vysokoškolské internáty v Prahe a v Brne. S použitím brutálneho násilia zatýkali študentov. Deväť vedúcich predstaviteľov študentského hnutia bolo popravených bez súdu a približne 1 200 ďalších študentov bolo deportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. Nacisti zatvorili všetky české vysoké školy na tri roky, čo predstavovalo vážny zásah do kultúrneho a vzdelávacieho života národa.

O dva roky neskôr sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo, že 17. november bude označený ako Medzinárodný deň študentstva.

O 50 rokov neskôr, v komunistickom Československu, rástla nespokojnosť a nesúhlas s totalitným režimom. Predovšetkým mladí ľudia sa nedokázali zmieriť s diktatúrou a neustálymi kontrolami zo strany štátu. 17. november 1989, pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, pražská organizácia Socialistického zväzu mládeže pripravovala pietnu spomienku na počesť Jana Opletala, no študenti sa pripravovali aj na protest za demokratické zmeny.

Už niekoľko dní pred akciou sa „tichou poštou“ šírila správa, že spomienkové zhromaždenie organizované komunistami sa zmení na protestný pochod za slobodu a demokraciu. Štátna bezpečnosť zachytila tieto správy a pripravovala sa na potlačenie protestu.

17. novembra sa na pražskom Albertove zhromaždili študenti s transparentmi, vrátane podobizne Jána Opletala a heslom „Opletal to dokázal“. V študentských prejavoch zaznieval vzdor – hovorilo sa o slobode, demokracii a ľudských právach. Po skončení oficiálnej časti sa mohutný sprievod vydal na Vyšehrad, kde študenti zapaľovali sviečky. Odtiaľ sa presunuli na Národní třídu, kde ich čakali policajné kordóny.

Polícia proti demonštrantom zasiahla s brutálnou silou, ale zbití a ponížení mladí ľudia sa nerozutekali do svojich domovov. Naopak, hľadali podporu v budove Divadelnej fakulty, kde sa zhromaždili a rozhodli sa pre štrajk. Po brutálnom piatkovom zásahu zavládlo ticho, ale to ticho bolo predzvesťou vzdoru. Štrajk študentov sa rozšíril na celú krajinu a stal sa katalyzátorom Nežnej revolúcie, ktorá viedla k pádu komunistického režimu. 27. novembra 1989 sa konal celoštátny generálny štrajk, ktorý spoločne organizovali študenti a opozičné skupiny, čo znamenalo definitívny koniec totality. V nasledujúcich týždňoch sa odohrávali masové demonštrácie po celom Československu, ktoré viedli k zmene režimu a k prvým slobodným voľbám v júni 1990.

17. november je dnes Medzinárodným dňom študentstva, pretože práve študenti preukázali odvahu a neohrozenosť voči totalitnej moci, ktorá potláčala osobné slobody. Na týchto hodnotách stavajú aj Občianski demokrati. Preto nesmieme dovoliť, aby tento sviatok zneužili politici, ktorí sa falošne priživujú na historických udalostiach a pietnych spomienkach.