Počujete to ticho?

Slovné spojenie „politika na štyri svetové strany“, o ktorom počúvame už vyše roka, každým dňom nadobúda obludnejšie rozmery. Prečo? A čo je na tom zlé?

Pretože geopolitický kompas súčasnej vlády ukazuje iba jeden smer – východ.

Opakované stretnutia ministra Blanára so Sergejom Lavrovom,

utajovaná cesta ministerky Sakovej do Petrohradu,

top secret delegácia vlády v Číne,

plánovaná návšteva Vietnamu,

schválená cesta do Moskvy,

prijatie Putinovho pozvania na oslavy 9. mája…

Tiež ste si to všimli? Moskva, Petrohrad, Peking, Hanoj… všetko na východ. A kde je juh? Kde sever? A kde západ? Alebo aspoň Európa?

Okrem povinných jázd do Bruselu a Štrasburgu (aj to len na hanbu) táto vláda schladila alebo prerušila všetky štandardné diplomatické kontakty s našimi spojencami v EÚ a NATO. Najviac však šokuje ochladenie vzťahov s Českom a Poľskom, našimi najbližšími susedmi. Naopak – vláda rozvíja vzťahy s diktátorskými režimami.

Po roku vlády Roberta Fica:

Slovensko je na okraji medzinárodného diania.

Žiadne relevantné zahraničné návštevy.

Odliv zahraničných investícií a ľudského kapitálu.

Čistky na ministerstve zahraničných vecí – skúsení diplomati sú nahradzovaní ľuďmi bez praxe, často absolventmi ruských škôl.

A kto naozaj riadi ministerstvo zahraničných vecí?

Existuje podozrenie, že minister Blanár je len vykonávateľom pokynov od predsedu vlády – a tie prichádzajú z kruhov, ktoré chcú Slovensko otočiť na východ.

Možno zahraničná politika pre mnohých voličov nič neznamená. Ale r. 1968 by nám mal byť mementom.

Keď čelní predstavitelia režimu zradili, prišli sme o slobodu na 21 rokov.

Ako povedal Henry Kissinger: „Dejiny sa točia v kruhu.“ Nedovoľme, aby sa rok 1968 zopakoval.

Riziko tu je, a nie je malé.

Martin Drahomirecký

DS-ODS Demokratická strana – Občianski Demorati Slovenska