Certifikát o vzdelaní sa za 30 rokov existencie SR stal tovarom, ktorý si možno kúpiť, príveskom, ktorý má len zdobiť majiteľa titulom a nie prinášať úžitok a prosperitu celej spoločnosti. Len tak sa mohlo stať, že viacerí najvyšší ústavní činitelia sa dostali k titulu podvodom. A to je len vrchol ľadovca…

Aj kvalita vzdelávania na všetkých typoch škôl išla dole. Kvalitných učiteľov si mnohí nevážili. Tí najlepší radšej odišli. Medzi nastupujúcimi postupne pribúdali lajdáci, aj zlodeji titulov. Keďže slabých učiteľov učiť nikdy nebavilo, tak sa snažili dostať k funkciám na ministerstve aj v samotných školách.

A do tohto marazmu prišli voľby, nová vláda a epidémia.

Vláda pri manažovaní pandémie zlyháva. Neposlúcha rady konzília a akoby to nestačilo, premiér Matovič nedovolí žiadnemu ministrovi vytvoriť efektívny a logicky predvídateľný plán krokov, ktoré treba vykonať, pričom by bola jasne určená zodpovednosť a práva účastníkov – štátu, samospráv, riaditeľov, učiteľov a rodičov.

Práve počas krízy sa najlepšie odhalia charaktery a kompetencie všetkých zodpovedných. Rozumní zriaďovatelia a riaditelia škôl konali aj napriek stále sa meniacim pravidlám a zabezpečili dobrú kvalitu vyučovania aj počas tohto školského roka. Viacerí sa poučili už z prvej vlny a predvídavo pripravili svoje školy a žiakov aj na takúto situáciu. Ideálne bolo, ak mali riaditelia silnú podporu aj zo strany zriaďovateľa – obecného alebo mestského zastupiteľstva.

No mnohí riaditelia škôl sú vo svojich funkciách po známosti a nemajú snahu ani inteligenciu na krízový manažment. V tom lepšom prípade nerobia nič, v tom horšom nútia svojich podriadených plniť nezmyselné požiadavky a ohrozovať svoje zdravie. Ak je zriaďovateľom VÚC, tak často absentuje aj priama komunikácia s jednotlivými strednými školami a ich vedením.

Učitelia tiež naplno „ukazujú“ svoje kvality. Tí zodpovední a poctiví venujú príprave, dištančnému vzdelávaniu a komunikácii so študentami viac času, ako pri prezenčnej výuke. Lajdáci sa tešia, že majú voľno a od študentov požadujú často nezmyselné zadania a projekty, aby pred vedením vykázali pracovnú činnosť. No pramálo ich zaujíma, či študenti učivo zvládli.

Až teraz mnohí rodičia prichádzajú na to, ktorý učiteľ je ako kvalitný a pri ktorom musia vo veľkom suplovať jeho činnosť.

Aktuálne okamžité riešenie neexistuje. Pomôže, pravdaže, nastavenie pravidiel pre vzdelávanie počas pandémie na celoštátnej úrovni – presný algoritmus. Dodatočne by sa hodilo mať v zásuvke pripravený plán pri opakovaní podobnej situácie a neimprovizovať.

Ale roztrieštenosť kompetencií, nízku kvalitu vzdelávania, pedagógov, riaditeľov, dekanov, rektorov atď. vyrieši len radikálna zmena celej spoločnosti zameraná na potrebu kvalitného vzdelávania. A to je beh na dlhé trate…

Mojmír Németh