UČIŤ, ČI NEUČIŤ V ŠKOLE

Takmer Hamletovská otázka, ktorá posledné dni zaznieva v slovenských školách, rodinách, médiách a na ministerstve školstva a zdravotníctva.

Pán minister sa prebral z kómy a rozhodol sa rázne riešiť problém prezenčnej výuky na školách. Ale ešte predtým stihol zlikvidovať na ministerstve oči, ktoré mu mali ukázať obraz nášho dištančného vzdelávania – analytikov z útvaru Inštitútu vzdelávacej politiky. To je niečo podobné, ako keby slepý zahodil paličku, alebo pilot počas nočného letu vypol radar. Asi podľa hesla „Nevidím zlo, nepočujem zlo.“

O tom nevypočutí by mohli rozprávať tí, ktorí navrhovali otvorenie škôl počas priaznivejšej pandemickej situácie. Ostali nevypočutí…

Otvárať školy a spúšťať prezenčnú výuku počas týchto týždňov je čisté šialenstvo. Uvedomujú si to všetci príčetní zriaďovatelia, rodičia a aj učitelia, ktorí by ostali úplne nechránení v triede plnej potenciálne chorých žiakov.
Padá už aj mantra o tom, že koronavírus je pre deti do 15 rokov neškodný a že deti ani neprenášajú infekciu. To má takú logiku ako povedať, že vírus najskôr zistí vek osoby a až potom sa rozhodne, či sa u nej ubytuje…

A v čase rekordných čísel nakazených sa pán minister preberie, zdvihne zástavu vzdelávania a zavelí do útoku. Pán premiér sa na tom zabáva a teší sa na ďalšiu osobu, ktorej bude môcť “prišiť“ tisícky mŕtvych. Odrazu si spomenie na rady odborníkov a navrhne sa riadiť covidovým automatom. Škoda len, že si na rady tých istých odborníkov nespomenul, keď dovolil svadby nevestičkám a nechcel schváliť lockdown už pred Vianocami…

Čo teda robiť?

  1. Minimálne dva týždne ešte nezačať s prezenčnou formou.
  2. Jarné prázdniny stanoviť mimoriadne pre celú SR na týždeň od 15.2. 2021. Nemá zmysel ich dávať po krajoch – na rodinné lyžovačky môžeme zabudnúť.
  3. Začať z očkovaním pedagógov. Ak chceme, aby musíme ich chrániť.
  4. Nastaviť jasné a merateľné pravidlá stanovujúce podmienky na otvorenie škôl v danom regióne.
  5. Zmenšiť počet detí v triede na polovicu a vyučovať napríklad v týždenných intervaloch vždy polovicu triedy.
  6. Okamžite obnoviť zmluvy s analytikmi v IVP a zadať im za úlohu nielen monitoring dištančného vzdelávania (koľko detí, kde a prečo sa nevzdeláva), ale aj predikciu a scenáre možného vývoja pandémie a scenáre výuky v budúcnosti.

Prestaňme, prosím, rozmýšľať v rádoch dní a týždňov a prejdime na dlhodobé predpovede. Pandémia tu s nami bude ešte minimálne rok-dva. A ak odmietneme byť zodpovední a celoplošne sa očkovať, tak tu s nami bude natrvalo (a to ešte neuvádzam problémy s mutáciami a nutnosťou pravidelného preočkovávania populácie). A tak, ako má devastačné účinky na naše zdravie a zdravotníctvo, či zamestnanosť, tak si vyberá svoju daň aj vo vzdelávaní a budúcnosti našich detí. Musíme prijať ako fakt, že budeme musieť dlhodobo vzdelávať kombináciou dištančného a prezenčného spôsobu výuky.

Je potrebné prispôsobiť technické vybavenie škôl, žiakov, učiteľov, časový harmonogram výuky a hodnotenie kvality vzdelávania. Štát by mal aktívne budovať elektronickú knižnicu materiálov na vyučovanie a dlhodobo uvažovať o možnosti zriadiť interaktívne vzdelávacie miestnosti pre jednotlivé predmety a ročníky, v ktorých by najlepší pedagógovia vzdelávali online žiakov z celého Slovenska a vedeli reagovať aj na relevantné otázky. Umožňovalo by to učiteľom v školách sa plne venovať deťom pri prezenčnej výuke a tým, ktoré sú práve doma si opakovať prebrané učivo.