Pamätáte si, ako niekedy športoví redaktori komentovali neúspechy niektorých športovcov slovami: „… umiestnil sa na peknom, 47. mieste.“ Každá nelichotivá pozícia v akomkoľvek rebríčku nie je pekná. A už vôbec nie je pekné, keď sa naša krajina umiestnila na NEpeknom 47. mieste v svetovom indexe demokracie. Svetový index demokracie skúmal demokratické pomery v 165 nezávislých štátoch. Prečo by nás to teda malo trápiť? Veď z celkového počtu krajín je 47. miesto „celkom pekné,“ nie? Nuž, nie je, trápiť by nás to malo preto, lebo minulý rok sme sa umiestnili na 42 mieste!

Za rok 2020 Slovenská republika získala 6,97 bodov z 10. Prvýkrát klesla pod úroveň 7 bodov a dostala sa tak medzi krajiny s nedostatočným demokratickým zriadením. Len pripomenieme, že SR v svetovom indexe demokracie „úspešne“ klesá od roku 2010!

Pre porovnanie, v tomto rebríčku sa nad nami umiestnila aj Kolumbia. Áno, je to tá krajina, kde pred zhruba 30 rokmi vyčíňal Pablo Escobar a zúrili vojny medzi drogovými kartelmi. U nás 30 rokov prešľapujeme z nohy na nohu a demokracia je stále krehká. Jej krehkosť súvisí predovšetkým so slabou politickou kultúrou.

Slabá politická kultúra je chronickým ochorením našej spoločnosti. Vlastne, v prípade Slovenska, by sme mohli rovno hovoriť o nekultúre. Môžeme povedať, že každá vláda, až na pár svetlých výnimiek z minulosti, sa len viezla na úrovni politickej nekultúry. Jednoducho povedané, ryba smrdí od hlavy. Ako môžeme očakávať, že v spoločnosti bude pestovaná politická kultúra, keď najvyšší vládni predstavitelia sa správajú politicky, ale aj ľudsky, nekultúrne? Politickej nekultúry sme si dosť užili počas predchádzajúcich vlád. Za posledný rok to vyzerá tak, akoby sme si prišli k výdajnému okienku po dupľu. Papalášizmus, urážky, obviňovanie, hašterenie. Toho všetkého sme svedkami v čase najväčšej krízy za posledné desaťročia. Musíme sa prizerať rôznym talianskym manželstvám a iným nechutným hrátkam na našej politickej scéne.

Komunikačné NEzručnosti súčasnej vlády, o ktorých sa hovorí už takmer rok, sú jedná vec. Žiaľ, o úrovni demokracie u nás svedčia nielen vyjadrenia premiéra, či iných vládnych predstaviteľov. Veľa naznačujú niektoré kroky, napríklad, zmena zákona o verejnom obstarávaní, kde sa limit na podlimitné zákazky zvýšil o niekoľko miliónov eur!!! Pripomeňme, že podobné skoršie návrhy z dielne SNS, boli vnímané veľmi negatívne. A to išlo o zvýšenie limitu „len“ o pár tisíc eur. Koaličné strany a hlavne OĽaNO, prevzali vládu so silným protikorupčným mandátom. Ako ho chcú zrealizovať, keď zároveň dovolia doslova Eldorádo vo verejnom obstarávaní? Samozrejme, Boris Kollár, ako stranícky šéf, obhajoval vicepremiéra Hollého v tom zmysle, že vicepremiér predložil takýto návrh na skúšku, aby videl aká bude reakcia… Vo vyspelej demokratickej spoločnosti a u vyspelého demokratického politika, takto argumentácia nemôže obstáť!

Ďalším zarážajúcim krokom je spolitizovanie verejnej správy. Ako môže OĽaNO hovoriť, že chce odpolitizovať verejnú správu, keď si uzurpovalo moc vyberať všetkých 72 prednostov okresných úradov? A ako môžu vo vyspelom demokratickom štáte ostatní koaliční partneri ticho súhlasiť s takýmto monopolom?

V neposlednom rade je tu otázka napätia medzi premiérom a samosprávami. Vo vyspelom demokratickom zriadení, samosprávy nie sú poslušnými vykonávateľmi vládnych nariadení. Ich vzťah s vládou by mal byť na úrovni partnerstva a vzájomnej podpory a nie podriadenosti. Nehovoriac o tom, že posledné kolá plošného testovania/skríningu sa zrealizovali vďaka enormnému úsiliu samospráv. Istú formu partnerstva so samosprávami pochopili už stredovekí králi, keď udeľovali mestám rôzne privilégia. Bohužiaľ, nepochopili to niektorí vládni predstavitelia v demokratickom štáte.

Slabšie rozvinuté krajiny sa niekedy zvykne polovulgárne označovať ako „banánové republiky.“ My v ODS veríme, že našu krajinu raz nebudú označovať ako Haluškovú republiku.