Občianski demokrati Slovenska veria, že plazivá infantilizácia našej republiky je presne ten stav, ktorý vyhovuje bojovníkom na oboch stranách kultúrnej fronty, pretože pre konzervatívcov aj progresívcov glorifikuje úlohy všemocného štátu, pričom z občanov robí maloletých, ktorých treba zaopatriť. My v ODS veríme, že slovenský občan je svojprávny, že je pripravený prevziať dokonca zodpovednosť za správu vecí verejných, preto sú zásahy do jeho osobného až intímneho života úplne nemiestne, až nehorázne. Sme za osobnú zodpovednosť matky, resp. rodičov v tejto a podobnej veci, a úlohu štátu vidíme len tam, kde štát patrí: v zabezpečení takých podmienok pre život našich občanov, aby nechcených tehotenstiev bolo čo najmenej. Vrátane kombinácie hodnotovej a sexuálnej výchovy ako kombinácie, o čom žiaľ naši kolegovia z barikád kultúrneho frontu nechú počuť, lebo im ide vždy len o polovicu rovnice.

Umelé prerušenie alebo ukončenie tehotenstva (naozaj nie je dôležité naťahovať sa o slovíčka) je veľmi ťažké rozhodnutie. Žiadna žena, ktorá interrupciu podstúpila, to neurobila s radosťou. Vo väčšine prípadov ide o krajné riešenie. Občianski demokrati Slovenska nesúhlasia so sprísňovaním legislatívy a tým aj sťažením prístupu žien k interrupciám. Umelé prerušenie tehotenstva má na Slovensku klesajúcu tendenciu. Ak chceme, aby bolo potratov ešte menej, musíme posilniť edukáciu v sexuálnej oblasti. Každý mladý človek, ktorý sa rozhodne začať žiť aktívnym sexuálnym životom, musí vedieť o rizikách, ktoré prináša a rovnako sa musí vedieť chrániť, nielen pred nechceným tehotenstvom, ale aj pred pohlavne prenosnými chorobami. Antikoncepcia musí byť dostupná pre všetky sociálne vrstvy. Samozrejmosťou je pomoc a podpora ženám, ktoré sa napriek ťažkej situácií, rozhodnú dieťa donosiť.
Ak sa však stane, že sa tehotná žena rozhodne podstúpiť interrupciu, najhoršie, čo môžeme urobiť je, jej túto možnosť obmedziť.

Potraty totiž nie sú žiadnou vymoženosťou modernej doby, robili sa vždy. Pokútne anjeličkárkami, či svojpomocne podľa „zaručených“ receptov. Niekedy sa to podarilo bez následkov, niekedy to dopadlo katastrofou. Vrátiť tieto časy asi nikto z nás nechce, rovnako, ako nechceme nachádzať nechcených novorodencov pohodených niekde v kontajneroch. Argumentovať tým, že žena môže dať nechcené dieťa na adopciu nie je správne. Ak je žena presvedčená, že dieťa nechce, či z rôznych dôvodov nemôže vynosiť a vychovať, možno nebude dodržiavať životosprávu, akú by budúce matky mali. V prípade, že je závislá na drogách, pravdepodobne nebude abstinovať, aby porodila zdravé dieťa, o ktoré nemá záujem. Nesmieme zabúdať ani na zdravotné, psychické a sociálne riziká, ktoré by musela podstúpiť. Horšie ako potrat je priviesť na svet dieťa, ktoré nikto neľúbi a nechce. Podľa Občianskych demokratov Slovenska by sa mala v oblastí interrupcií zachovať súčasná legislatíva. O navrhovanej možnosti vykonávať potraty medikamentózne by mali diskutovať výlučne odborníci – gynekológovia a rozhodnutie, či pristúpiť aj k tejto forme, by malo vychádzať z ich odporúčania.