Pre všetkých zúčastnených – žiakov a študentov, ich rodičov aj pedagógov a riaditeľov škôl to bol zvláštny školský rok.

Dokonca aj na ministerstve školstva si niektorí úradníci uvedomili, že situácia je vážna. A tak v snahe zvládnuť dištančné vzdelávanie na rôznych druhoch škôl ich zaplavili množstvom rozhodnutí a usmernení, často aj protichodných.

Žiaľ až 26.5.2021. prišlo usmernenie ku klasifikácii žiakov ZŠ v školskom roku 2020/2021. Trochu neskoro, pán minister. Takže u mňa máte za chaotické riadenie rezortu nedostatočnú.

Pritom o probléme s úrovňou vyučovania a problémami pri klasifikácii sa vedelo od začiatku dištančného vzdelávania.
Prví si to uvedomili rodičia žiakov ZŠ a študentov SŠ. Razantne stúpli nároky nielen na technické prostriedky a internetové pripojenie domácností, ale aj na čas rodičov, ktorí museli venovať snahe doučiť deti alebo im zohnať doučovanie.

Bol to jedinečný test kvality vzdelávania jednotlivých pedagógov. Asi by viacerí, ak by boli známkovaní rodičmi, prepadli. No rodičia nevystavili vysvedčenie pedagógom a nevzali útokom riaditeľov, zriaďovateľov, školskú inšpekciu, či ministerstvo. Dúfali, že situácia sa nejako vyrieši. Takže v predmete kontrola kvality vzdelávania mnohí prepadli.

Riaditelia škôl mali plné ruky práce s radikálnou zmenou organizácie školského roku a prechodu na dlhodobé dištančné vzdelávanie. Mnohí si nenašli čas na kontrolu kvality vzdelávania svojich podriadených. Preto často ani nemali šancu zistiť, ako to poniektorí flákajú a zľahčujú si prácu (miesto vyučovania len zadávali žiakom témy úloh, ktoré mali spracovať) a mnohí kvalitní pracujú ešte viac ako obvykle. Takíto riaditelia si tiež zaslúžia nedostatočnú.

Našu úctu a vďaku si pravdaže zaslúžia tí pedagógovia a riaditelia, ktorí vysoko nad rámec svojich bežných povinností komunikovali s rodičmi a študentami, pomáhali riešiť vzniknuté problémy pri vzdelávaní svojich žiakov a netvárili sa, že žiadne problémy nie sú, a že sa samé vyriešia.

Väčšinou sú to školy, kde aj pred pandémiou neboli rady škôl len formálne orgány ale fungujúce verejné centrá kontrolujúce kvalitu a presadzujúce verejné záujmy všetkých účastníkov vzdelávania. Len vďaka ním bilancia prepadajúcich v tomto školskom roku nedopadla ešte horšie.

A ešte sú tu medzičlánky medzi ministerstvom a školami – odbory školstva VÚC a mestských úradov, školská inšpekcia, metodicko-pedagogické centrá, NÚCEM atď…

To mali byť tí, ktorí by pomáhali pedagógom pri nábehu dištančného vzdelávania, získavali informácie z terénu, posúvali najlepšie nápady a riešenia ďalej ostatným a taktiež mali kontrolovať, ako sa darí školám odstraňovať problémy. Mnohí z nich len dúfali, že problémy si vyriešia na školách. A tak si tiež zaslúžia prepadnúť.

No nakoniec prepadnú len tisíce žiakov a študentov. Koľko ich reálne bude zistíme až po letných školách a reparátoch na konci augusta. Ale vo väčšine prípadov budú len nevinnými obeťami nezvládnutého vzdelávania a dlhodobo neriešených problémov nášho školstva.